Didaktika vytvárania e-Learning kurzov a materiálov |
|
Vytváranie e-Learning kurzov určených pre dištančnú formu štúdia je proces, ktorý vyžaduje dôsledné aplikovanie viacerých zákonitostí. Pri ich tvorbe je potrebné sústrediť sa predovšetkým na dve oblasti, ktoré je pre dobrý výsledný efekt dôležité dodržať a kombinovať: · didaktická - do tejto oblasti patria zásady, ktoré by mali spĺňať základné požiadavky týkajúce sa tvorby a aplikácie základných vyučovacích teorém do praxe; · technická - tá by mala zahŕňať vyriešenie všetkých požiadaviek či už hardvérových alebo softvérových. Tvorba kurzov, vytvorenie obsahov a doplňujúcich častí
Pri tvorbe kurzov postupujeme určením obsahu, resp. formy učebnej
látky, ktorú budeme v ďalších krokoch postupne upravovať do
vyhovujúcej formy. Treba si uvedomiť, že vytváranie e-Learning
kurzov nespočíva v prepisovaní učebných textov zo skrípt alebo kníh
do elektronickej formy. Samotný študent by takýto štýl neprijal
kladne a pravdepodobne by sa priklonil k štandardnému štúdiu z kníh.
Pri tvorbe kurzov je vhodné pridŕžať sa kostry uvedenej na obr. Odporúča sa vytvárať kurzy s použitím čo najvhodnejších metód a foriem, ktoré dokážu cieľovú skupinu osloviť. Treba logicky usporiadať postupnosť lekcií v danom kurze a správne rozhodnúť o počte študovaných celkov – lekcií. Veľmi dôležitý je prvý kontakt študenta a jeho intuitívny prístup k práci s učebným textom. Pre tvorbu jednotlivých lekcií možno odporúčať štruktúru, ktorá je zobrazená na obrázku. Štruktúra tvorby výučbových kurzov
Pri návrhu kurzov by sme mali brať do úvahy hlavne tieto faktory:
- jasne definované ciele celého kurzu a ciele kapitol, - štruktúra textu do rôznych celkov (kľúčové slová, cvičenia, kontrolné otázky, prípadové štúdie z praxe, zadania), - jasná a účinná vizualizácia (grafické symboly a značky, typografické konvencie, deliace čiary a pod.), - jednoduchý a zrozumiteľný štýl písania (krátke vety, kontakt s čitateľom).
Všeobecné zásady tvorby materiálov pre e-Learning 1. Úplne zabudnúť na tradičný spôsob písania učebníc. Písať jednoducho. Ďalšie poznatky študenti môžu nadobudnúť z odporúčanej literatúry intenzívnejším samoštúdiom oblasti, ktorá ich zaujíma. 2. Nie iba predkladať nové vedomosti, ale aktivizovať študenta, aby premýšľal, sám prichádzal na príčiny a súvislosti a nie iba automaticky memoroval obsah. 3. Vizuálna produkcia v kombinácii s textom je optimálnou formou vyučovania. 4. Audio, video je treba používať špecificky a selektívne t.j. tam, kde to vyžaduje povaha študovanej látky. v prípade ak nestačí iba text a obrázky, napríklad, opisy procesov, návody na prevádzanie činnosti, demonštrácie pokusov. Niekoľko dôležitých zásad pri tvorbe učebných textov pre e-Learning - text by mal byť jasný a prehľadný, čo je jednak otázkou výberu učiva, štýlu a výrazov, ale súčasne je to záležitosť štruktúry kapitol a typografická prezentácia, - učivo by malo byť v texte prezentované predovšetkým jasne, stručne, prehľadne, - obsah učiva by sa mal obmedziť na základné teoretické vedomosti, - text by mal byť písaný s cieľom dosiahnuť maximálnu zrozumiteľnosť a "čítavosť" (pomáhajú tomu príklady, rôzne schémy, tabuľky, prehľady, grafy, obrázky) - nevyhnutné je nahradenie chýbajúcej školskej atmosféry dialogickým charakterom textu a prvkov podporujúcich aktivitu študujúcich (otázky, úlohy, cvičenia, testy - autokorektívne). Pozor: - pri prezenčnom štúdiu: ŠTUDENT JE VIDITEĽNÝ PROCES UČENIA JE SKRYTÝ - pri dištančnom štúdiu: ŠTUDENT JE SKRYTÝ PROCES UČENIA JE VIDITEĽNÝ Príklad: Odpoveď na autokorektívnu otázku a cvičenia, výsledky testov, príkladov a pod. sa dá zaradiť priamo za ne, lepšie je však umiestniť ich na koniec kapitoly alebo celého študijného textu s označením "kľúč", "výsledky testov", "riešenie". Zásady pre písanie jasného a zrozumiteľného výkladu: - odstavec obsahuje iba jednu hlavnú myšlienku, - krátke vety, nepresahujúce 20 slov (najlepšie 13-15 slov), - v súvetiach obmedzovať vedľajšie vety, hlavné vety uľahčujú orientáciu, - vyhýbať sa viac negatívam v jednej vete, - obmedzovať používanie zámen, - kde je to možné, používať obvyklé, dobre známe slová, - vysvetliť všetky odborné termíny, - vyvarovať sa odbornému slangu. Šablóna kurzu - Úvodná stránka kurzu (názov, autor, vstupné predpoklady, ročník, špecializácia) - Abstrakt - Ciele kurzu (prerekvizity, podporný materiál, literatúra) - Obsah - Stručný životopis autora (meno a priezvisko, e-mail, telefón) - Lekcia - Slovník pojmov, zoznam použitých skratiek a značiek - Zhrnutie kurzu - Test (výber z viacerých možností, spájanie, oprava chybných výrazov, výber správnej možnosti, pravdivé – nepravdivé, linky k helpom) - Spätná väzba Šablóna lekcie - Ciele lekcie - Kľúčové slová a ich vysvetlenie - Základné body - Výklad (3 - 5 strán), maximálne 15 lekcií - Podnety k diskusii - Súhrnná stránka (pri príliš dlhých lekciách) - Kvíz Kurzový tím Metodika všeobecne definuje tzv. "kurzový tím": · vedúci · autori · editor - zabezpečuje dohľad nad jednotnosťou terminológie, symbolov a štruktúry spracovania obsahu · manažér kurzu · audio/video producent - ak je potreba vytvárať audio a video nahrávky, · programátor - v našom prípade skôr sieťový administrátor, ktorý by organizoval umiestnenie a organizáciu materiálov na WWW serveri, · konzultanti, · recenzenti, · kritickí čitatelia - kolegovia a študenti. Viacero úloh v rámci tímu by v praxi mohol plniť jeden človek. Formálna štruktúra študijnej jednotky a kapitol Obsah študijnej jednotky: · Úvod - čo predchádzalo, čo nasleduje, · Študijný plán - odhad trvania štúdia jednotlivých kapitol, · Obsah - študijný materiál rozvrhnutý do 4 až 5 kapitol, · Záver - zhrnutie, odpovede na kontrolné otázky, riešenia problémov. Štruktúra kapitoly: · Stručný úvod, · Výklad - obsahuje v sebe vsunuté motivačné otázky, · Zhrnutie hlavných poznatkov, · Zhrnutie cieľov - tých, ktoré by mali byť dosiahnuté štúdiom kapitoly (nemali by byť na začiatku, pretože by boli pre študenta neznámou terminológiou), · Kontrolné otázky. Jednou z najdôležitejších častí kurzov je vytvorenie spätnej väzby medzi študentom a predmetom jeho štúdia. Táto otázka je riešená formou testov na rôznych úrovniach z hľadiska obtiažnosti, dôležitosti, ale aj úspešnosti samotného študenta v rámci pokračovania v štúdiu. Základnou filozofiou je, aby kurz nenahrádzal iba klasické učebné texty, ale s využitím hypertextových štruktúr a multimediálnych elementov poskytoval študujúcemu nové atraktívne prostredie, jemu dôverne známe, a nestresový spôsob samoštúdia. Celú stratégiu prípravy kurzov pre dištančné vzdelávanie odporúčame rozdeliť do viacerých etáp. V prvej etape je to vytvorenie základných kurzov pre kombinovanú výučbu daného odboru. V druhej etape odskúšanie týchto kurzov v praxi a následné zakúpenie riadiaceho softvéru pre vedenie agendy o študentoch a ich štúdiu. V poslednej etape predloženie samostatného projektu pre akreditáciu takejto formy štúdia. Keď sa rozhodneme využiť pre naše vzdelávacie účely výpočtovú techniku a Internet, musíme metodiku tvorby e-Learningového kurzu prispôsobiť pre toto médium. V prvom rade sa však musíme zamyslieť nad zabezpečením materiálnej stránky kurzu, t.j. hardware a komunikačnej technológie umožňujúceho daný kurz prakticky realizovať. Výkon a dostupnosť hardware a internetového pripojenia je v tomto prípade najpodstatnejším obmedzením pre prípadných záujemcov o kurz. Využitie Internetu ako výučbového prostredia nie je jednoduchou záležitosťou. Hlavne využívanie onLine výučby prináša množstvo nových problémov, doteraz neprebádaných postupov a riešení, veľké technické problémy a finančné zaťaženie. Možným riešením týchto prekážok je kvalitná a rozsiahla spolupráca univerzít i inštitúcií pri realizácii výučby prostredníctvom Internetu. „Lepšie“ vzdelávanie Jednou z úloh, ktorú nám pomáha riešiť práve e-Learning, je zabezpečenie kvalitatívnych ukazovateľov štúdia. Jednoducho povedané, aby štúdium bolo „lepšie“. „Lepšie“ vzdelávanie predpokladá, že všetci študenti v učebni vnímajú rovnako rýchlo, všetkým vyhovuje hovorený výklad lektora a všetci chcú v danej chvíli látku študovať. Prax je však trochu odlišná. E-Learning mnohé z týchto nedostatkov odstraňuje. Študent prechádza výučbovým kurzom svojím tempom, sám si určuje spôsob realizácie štúdia, návrat k témam, vyberá si z viacerých variant výkladu. Rovnako si kurz spúšťa vo chvíli, kedy to potrebuje, to znamená, že chce študovať a bude sa výkladu venovať. Prostredníctvom otázok, simulácií a testov je vťahovaný aktívne do výučby, čo významne zvyšuje zapamätanie si výučby. U klasického vzdelávania sa veľmi ťažko meria, aké informácie si študent uchoval z kurzu a ako sa menili (väčšinou sa vytrácali) s odstupom času. Kvalita kurzu je vysoko závislá na kvalite vyučujúceho - lektora a býva v čase premenlivá. Často taktiež nie je možné kurz zhodnotiť až do chvíle, pokiaľ ho študenti absolvujú, takže sa zistí až potom, že tento kurz nechceli alebo bol o niečom inom. E-Learning pomocou testovacích objektov a riadiacich systémov efektívne meria každý kurz. Umožňuje objektívne nastaviť požadované ciele (napr. študent musí po absolvovaní kurzu správne zodpovedať na test, ktorý preverí jeho súčasné vedomosti o študovanom predmete. E-Learning dáva okamžite k dispozícii informácie o jednotlivých študentoch, koľko dosiahli bodov, ako dlho strávili čas v jednotlivých častiach kurzu, ako odpovedali na otázky. E-Learning rovnako jednoducho štatisticky hodnotí úspešnosť jednotlivých kurzov a tím identifikuje kurzy, ktoré je potrebné prepracovať. E-Learning prináša aj nové formy komunikácie a spolupráce ako medzi študentmi, tak medzi študentmi a lektormi, ktoré by bez použitia IKT neboli mysliteľné. E-Learning robí z učenia adresný, individuálny, interaktívny a zaujímavý proces, ktorý je integrovaný do každodenného života študenta. Perspektívou pre všetkých je a bude celoživotné vzdelávanie realizované aj prostredníctvom informačnej diaľnice, v prostredí rodiacej sa modernej informačnej spoločnosti. (Zdroj: Spracované z prednášky prof. Milana Turčániho z 13. 4. 2005 pre projekt e-Learning - nová forma práce metodikov) |
